Fero končí svoju hráčsku kariéru
16.05.2018
Keď prišiel do Hlohovca v júni 2005, vtedy sa hádzanársky tím motal len na piatom či šiestom mieste a bojoval o udržanie sa v extralige. Bolo to už dávno, keď pri otázke, či jeho ambíciou nie je hrať o vyššie priečky, sa vyjadril, že v Hlohovci je spokojný a nevadí mu, kde sa tím pohybuje. Tiež sa ale vyjadril, že rád by bol, kedy sa podarilo s tímom hrať o vyššie priečky. A podarilo sa. Nie raz si s Hlohovcom zahral o titul, nie raz sa prebojoval do finále Slovenského pohára. Dokonca si zahral finále Česko - Slovenského pohára. Čerešničkou na torte bola sezóna 2013/2014 a účasť v Pohári EHF. Fero Zaťko je pojem. Pre hlohovskú hádzanú určite. Dotiahol to poriadne ďaleko. Zasvätil hádzanej 30 rokov svojho života. Pred siedmimi rokmi – pri príležitosti osláv hlohovskej hádzanej sa právom ocitol medzi najlepšími v tomto športe v Hlohovci. Nepochybne a nepopierateľne patrí do klubu, kde sú také osobnosti ako Helena Medvecká, Eva Burešová, Agneša Michalčíková, Jozef Debnár či Milan Gabalec. Za 13 sezón v kuse, čo v meste ruží odkrútil, zodral nie jeden dres a nie jedny tenisky. Fero napísal svoj úspešný hádzanársky príbeh, kde nebola núdza o víťazstvá i o prehry, emócie, radosť, drinu a odriekanie... No každý príbeh má aj svoj koniec. Ten Ferov sa skončí posledným zápasom Sporty v tejto sezóne, 26. mája ako vždy o 18-tej hodine. Škoda len, že to nebude s prešovským Tatranom – tým majstrovský, ale „len“ s druhým tímom Prešova. Skratka vyšlo to tak a na veci to nič nemení. Fero Zaťko by veľmi rád ešte počul burácať hlohovské tribúny na svojom poslednom zápase, pretože končí svoju profesionálnu hráčsku hádzanársku kariéru.
Končíte svoju hráčsku kariéru. Síce ste to už v zimnej prestávke avizovali, ale teraz je to už tu. Teda definitívne a nemenné?
„Áno, definitívne a je to nemenné.“
Aké to bolo rozhodnutie - ukončiť kariéru? Koniec koncov v Hlohovci ste strávili neuveriteľných 13 sezón.
„Rozhodnutie nebolo ťažké. Pripravoval som sa končiť už asi druhý rok ,ale vždy bolo niečo, prečo som ešte opäť začal, resp. neskončil. Takže nebolo to rozhodnutie, že musím ale že chcem. Všetko krásne som už v Hlohovci na zápasoch zažil, už o nič neprídem. Atmosféru z hľadiska, našich fanúšikov si beriem so sebou. Mám načo spomínať.“
Čo rozhodlo, že teraz je ten správny čas?
„Moje unavené telo, atmosféra zápasov - ako som spomínal – to všetko najlepšie som už zažil. Chcem vyhrávať zápasy a nie ich už len odohrať. Tak som bol vedený a momentálne je to už proti mojej chuti a nebudem trápiť svoje telo. Ono by mi to vrátilo. Je čas venovať sa veciam a ľudom, od ktorých som bol každú sobotu preč a doma som bol 3 hodiny, keďže doobeda pracujem. Myslím si že som bol preč od nich „až - až“. Aj keď Vanda - manželka sa ma stále pýta, či ozaj mi to nebude chýbať...“
Aké sú to pocity takto sa rozhodnúť a zavesiť hráčsku profi kariéru na klinec?
„Nemám výčitky, že by som niečo oklamal. Odmakal som si tých 30 rokov hádzanej poctivo, nepotreboval som ísť hrať von za hranice Slovenska a vracať sa s dlhým nosom. Bol som vždy v najlepších kluboch u nás ako sú Topoľčany, Prešov Hlohovec a zo všetkých mám niekoľko medailí a triumfov. Prišiel som vždy do klubu, ktorý bol nováčikom v najvyššej súťaži a dopracoval som sa ako aj s Prešovom aj s Hlohovcom k úspechom a medailám. Takže družstvo malo vždy tendenciu zlepšovať sa a v meste bolo vždy cítiť eufóriu. Dialo sa niečo, načo neboli ľudia zvyknutí, takže nálada v meste a v hľadisku bola vždy každý rok fantastická. Atmosféra zápasov Pohára EHF a semifinálové zápasy s Topoľčanmi mi budú chýbať. Trénovali ma všetci tréneri ktorí patrili v tej dobe medzi najlepších. Okrem mládežníckych trénerov, ktorí mi dali základy a vybrali správny post ako bol tréner Šuran Goga Varga, to boli aj tréneri mužských kategórií. Najmä Leonid Ratner, František Šulc st., Peter Hatalčík, Juraj Jurajov, Jozef Debnár i nebohý Ivan Hargaš a v neposlednom rade pán tréner Martin Lipták, pri ktorom to všetko začalo aj končí.“ Podarilo sa mi dostať aspoň aj na chvíľku do reprezentácie. Odohratých minút zápasov mám dosť, hrával som stabilne od malička celé zápasy. Nie každý to môže povedať. Doprial by som to každému zažiť to, čo som zažil v hádzanej ja. Proste mal som šťastie v celej kariére.“
Kedy a kde bude váš posledný zápas?
„V Hlohovci s Prešovom II. 26.5.2018, tak ako býva zvykom o 18-tej hodine.“
Takže vás čaká rozlúčka doma pred domácim publikom a skvelým fan klubom Sporty. To si žiada, aby bolo čo najviac priaznivcov a fanúšikov…
„Práve to je aj moje prianie, aby bola hala naplnená, lebo bez ľudí v hľadisku fan klubu to pôsobí veľmi čudne a aj to jeden z dôvodov ukončenia kariéry. Bez ľudí v hľadisku to máme aj tréning. Na zápase majú byť plné tribúny, tak ako som to zažíval dlhé roky a tak ma to aj nabíjalo a o to viac som sa tešil na zápasy. Príďte všetci, hráme o pohár.“
