handball club 1951

I. ČASŤ: Skôr mi chýbalo to fantastické publikum

01.04.2021

Pre hlohovskú hádzanú je rok 2021 rokom, kedy si celá hádzanárska obec pripomenie sedemdesiate výročie založenia klubu a príchod hádzanej do mesta ruží. Pri tejto príležitosti si spoločne zaspomíname na niektoré míľniky, osobnosti či udalosti hádzanej v Hlohovci.

Späť k prvej časti veľkého rozhovoru...A teda kom je reč? Aj on patrí k výrazným osobnostiam hlohovskej hádzanej a dokonca je jednou z legiend klubu. Fero nezabudol na Hlohovec, ani na ľudí, ani na tých v klube. Len možno trošku pozmenil svoju životnú filozofiu a nemusí už tak často pozerať na hodinky. Niekto po tej svojej hádzanárskej kariére hrá šípky a niekto sa venuje rodine, ktorá bola viac než desať rokov na druhej koľaji.
„Žuťo“ si našiel čas na Hlohovec a hádzanárske témy a porozprával vo veľkom rozhovore o sebe, Hlohovci, hádzanej, športe. Také pele-mele. No dozviete sa aj to, či by si obliekol opäť dres Hlohovca.
Apropo, pamätá si fanúšik hlohovskej hádzanej na povestné Ferove „šlajzy“?


43 hc-to sporta fans_1

Hneď na rovinu - nechýba ti hádzaná? Ale taká tá pravá z čias pred pandémiou.
„Po ukončení svojho účinkovania na palubovke, kde posledné mesiace ma už nenapĺňalo ani trénovanie ani zápasy, mi hádzaná nechýbala. Skôr mi chýbalo to fantastické publikum, verní fanúšikovia, ktorým som možno aj málo poďakoval... Ale myslím na nich a ďakujem za podporu v ťažkých semifinálových časoch. Po určitom čase, čo je asi prirodzené, mi samozrejme začal chýbať pohyb, lopta, prekonávanie brankárov a to všetko ostatné. Síce raz v týždni chodíme bývalí hráči si zahrať a stačí mi to. Neskôr na svadbe Maja Žerka Žernoviča pri rozhovore s Tomášom Mažárom o hádzanej a možnej realizácii sa a možnej výpomoci v prípade zranenia domácich hráčov som sa dohodol na výpomoci Bojničanom. No začalo obdobie covidu, a tak som nemal ešte tú možnosť naplniť túto dohodu. Na prípadnú otázku, prečo som nemohol ešte pomôcť Hlohovcu je jasná odpoveď. Nebola by to už pomoc, keďže je to naháňanie sa s mladými chlapcami a na to už nemám. Hlavne v Hlohovci sa vytvorilo mladé, na ich možnosti dobre hrajúce družstvo a tam už nepatrím a hlavne držím trénerovi Samuelovi Mažárovi a Hlohovcu palce.“
SUK_3728hymny

A čo trénovanie - ako hádzanársky tréner, zúročiť skúsenosti, zrelosť veku, si pedagóg - v záujme pozdvihnúť hádzanú aj ale už aj s kvalitou? Nerozmýšľal si nad možnosťou dať sa na dráhu profesionálneho trénera?
„Trénovanie by ma bavilo. No cestovanie a život doobeda v práci a poobede na tréningu a soboty preč som žil doteraz - 15 rokov. Spomínam to preto, lebo aj dnes sa stretnem s prekvapeným výrazom, keď niekomu poviem, že odkedy som v Hlohovci, som bol doobeda v práci a poobede na tréningu. Nesťažujem sa na náročnosť fyzickú, no časovo to bolo náročné. Možno sebecké, no tak to teraz cítim. Možno to raz príde - aj ja som mal od malička starších trénerov takže... Mal by som z čoho čerpať trénovali ma všetci úspešní tréneri i keď trend a vývoj je už niekde inde. Viem, čo bolo pre mužstvo prínosné od trénera a čo ho dávalo dole - aspoň toto by som si určite z toho zobral.“

SUK_7924zatka liptak duris
„Mňa skôr baví práca špecializácie na jednotlivých postoch. V mojom prípade individuálne tréningy krídiel. Viedol som ich tu v Topoľčanoch, no covid a rekonštrukcia haly to prerušila. Mojou víziou bolo, robiť niečo, čo by odbremenilo hlavných trénerov a viditeľne posunulo jednotlivcov v ich činnosti, ktorej sa nemôže až tak venovať ich hlavný tréner. Kategórie od žiakov až po mužov. Väčšinou sú to mladíci na krídlach. Vedel by som si to predstaviť aj vo viacerých kluboch, či už by to boli dievčatá, chlapci možno aj pod vedením SZH, ktoré by to zastrešovalo. Na základe svojich skúseností ako vás to vie posunúť ďalej. Riadiť sa môžeme jednoduchým pravidlom: ak budem trénovať ako ostatní, budem ako ostatní; ak chcem byť lepší, musím robiť viac a s niekým, kto mi pomôže a poradí. Platí to v každom športe a u každého hráča. Každý hráč, ktorý chcel byť lepší ako ostatní, by vám vedel povedať, koľko strávil času navyše na ľade, trávniku alebo v hale. Neznamená to hneď, že bude hneď lepší ako oni ,ale určite bude lepší, ako keby dané tréningy neabsolvoval. Nezabudnime, že aj ten, ktorého chcem preskočiť výkonom, že aj on možno trénuje navyše. To vám nepovie, lebo aj on chce byť lepší ako ostatní. Možno otázka na hráčov, ktorí sa cítia byť už úspešní na svojich postoch, že s kým sa porovnávajú a aké majú ciele? Kde by boli, keby robili viac špeciálnych tréningov, keď už teraz sú úspešní (čo je relatívne hodnotenie)? Nikdy neviete, kedy príde dajaký talent a čo potom? Môže byť už neskoro. Mal som to šťastie a v dorasteneckých kategóriách som utorky a piatky vždy po hodine trénoval s Milanom Jakubičkom (bývalým hráčom Topoľčian) a Michal Meluš bol v bráne a trpel (za čo som im nesmierne vďačný). Možno som nebol lepší ako iné krídla, ale keby som to nerobil, nemal by som ani takú pre mňa úspešnú kariéru, kde som dosiahol presne to, čo som chcel. Vždy bude niekto lepší, krajší, múdrejší, bohatší. Mne to stačilo.“

DSC_5791 zatko szucs tomas
„Myslím si, že nikto dnes z našej ligy ani pred covid obdobím netrénoval ani netrénuje navyše individuálne. Nemajú kde a s kým. Nemyslím tým vôbec individuálne dať si do tela v posilke, robiť extra kondičnú prípravu, ale myslím práve tie hádzanárske extra veci. Techniku, presnosť a prevedenie streľby - spojky (podstrel, streľba zo zeme, obstrel s výklonom). Tak napr. u nás v lige je 10 družstiev x cca 4 spojky, čo sa v mužstve prestriedajú, to je cca 40 spojok. Ktorá z nich hádže inak ako z výskoku? Z pohľadu hádzanárskej moderny sú krídla úž tiež inde, ako keď som ja začínal u mužov. Dávnejšia éra Kretzschmara, Christiansena ale aj za posledné roky od čias Dibirova, Gensheimera sa veľa zmenilo. Dnes Tollbring, Wanne, Jondal z môjhlo pohľadu úplne iný spôsob riešenia a iná technika streľby a hlavne bez pádu. Teraz na poslednom svetovom šampionáte (Egypt 2021) som videl len minimum zakončenie tzv. šlajzou. V móde je iná technika, iný spôsob realizácie zakončenia, práca s rukou a hlavne držanie lopty. Minimálne zakončenie s pádom, čo môže byť vec systému rýchlejšieho návratu do obrany, keďže sa hrá rýchlejšie po góle. Pri streľbe s pádom si tiež niektoré možnosti hráč eliminuje a dostáva sa do nevýhody voči brankárovi. Individuálne činnosti v obrane, aby hra bola čistejšia a dostal sa súper po pár 9 metrových hodoch pod tlak. To sú detaily, ktoré rozhodujú. Už len v prihrávkach je vidieť rozdiel, razancia a presnosť - v našej a inej lige. Streľba je viac cez lakeť a zápästie, z hora menej cez rameno, nebodaj celého tela či už u spojky, alebo u krídla. Vidieť to hlavne pri takých formátoch ako je Hansen či Sagosen. Toho je strašne veľa, čo by som mohol na individuálnych tréningoch robiť. Na všeobecnom tréningu sa to len sem tam opráši. Bolo by zaujímavé spraviť prieskum, kto a koľko krát v týždni trénuje individuálne hádzanárske veci. A koľko spojok používa v zápasoch inú streľbu ako z výskoku.“

DSC_8525 zatko frantisek
Bývalí futbalisti sa stávajú televíznymi komentátormi, analytikmi počas TV prenosov zo zápasov. Neláka ťa toto, resp. keby prišla taká ponuka počas domáceho spomínaného šampionátu - prijal by si to?
„Pozerám a vnímam to a vidím aj rozdiely komentovania zápasov. Niektoré človeka vtiahnu do hry niektoré sú veľmi pasívne, ale je to vec názoru a skúseností toho hráča - spolukomentátora. Páči sa mi, keď sa rozoberajú, analyzujú a približujú divákovi herné momenty ako v hokeji. Na hádzanej som to nevidel (asi vec techniky) v čase prestávky. Tá dynamika od spolukomentátora závisí, čo o danej situácii vie povedať, ako ju vie popísať a zhodnotiť a priblížiť tak divákovi, čo sa na ihrisku udialo, čo tomu predchádzalo atď.. To nie je kritika, ale moja predstava o spolukomentátorovi. A teda, samozrejme by som prijal komentovanie, bola by to česť aj keď už raz som to okúsil - bolo to možno 8 rokov nazad. Ako ma niektorí poznajú, nepoznám až tak mená hráčov a nesledujem často ligu. Bavil som sa aj s Dušanom Olejárom, ako to prebieha. Nie je to ľahké komentovať zahraničné družstvá. Prebieha tam samozrejme príprava, učenie sa pozadie klubu, hráčov, aby dostal divák čo najviac informácií. Napr. info, že Hansen či Sagosen po zápase s rodičmi v dorasteneckých kategóriách si vždy sadli a rozoberali jeho hru a riešenie herných situácií. Natáčali ho na video samotní rodičia, a tak sa posúval vpred - forma individuálneho tréningu.“

Fero
Čo vlastne robíš okrem povolania pedagóga? Asi máš podstatne viac času na rodinu. Tá mala počas tvojej kariéry predsa menej priestoru - tie zápasy, denne tréningy, cestovanie….
„Sebecky si užívam čas pre seba so svojou rodinou i keď dcéra už ide na strednú školu a vyzerá to, že by bola rada, keby mohla byť doma sama a robiť párty. Puberta sa už rozbehla naplno.
Pred rekonštrukciou haly som trénoval krídla v topoľčianskom klube. Ako som už spomenul, užívam si poobedia, žiadne každodenné cestovanie, timing... Samozrejme, veľa krát neúspešne. Hneď prišiel telefonát od trénera s oznamom za koľko to mám. Ako v prípade, keď sme išli letecky niekam a tréner mi volal, že kde som a ja mu na to, „že sa umývam“ a on, že „tak my odchádzame a čakáme ťa v Bratislave pár minút.“ To bol zas problém, že sa posúval čas. Museli ma chvíľočku čakať v Bratislave, samozrejme nenatankované a ešte aj tam, kde som chcel na výpadovke z Nitry tankovať bola pumpa v rekonštrukcii, no posledné metre k najbližšej benzínovej pumpe boli - ako sa hovorí - na výpary. No žiada sa povedať, že samotné cestovanie autom na tréning bolo pre mňa aj relax, sám so sebou, ticho a rozmýšľanie o nesmrteľnosti chrobáka.“

SUK_5231 zatko
„Ja som bol v tomto smere nezodpovedný a jednoducho som to preniesol na manželku, ktorá sa starala kedy - o ktorej - kde mám byť. V týždni bolo veľa krát veľa zmien v prípravách, ktoré nám pripravoval na týždeň tréner, rôzne videá atď. a mne sa nechcelo myslieť na to, tak som to preniesol na manželku. V šatni som mal spoľahlivého Mateja „Takyho“ Takáča -, ktorý sa o mňa staral a pripomínal mi stále, že treba odovzdávať USB kľúč (s nastrihanými videami), zobrať si SUB kľúč, prípravu na zápas. Takymu ďakujem, bolo na neho spoľahnutie.“

93d53e6f-841f-4fc8-9ddd-1e334217b52a
Aspoň sleduješ našu extraligu, mládež aj reprezentáciu?
„Najprv som dlho nesledoval. Nič mi nehovorila generácia, ktorá to teraz hrá. Predsa končil som v 40-tich. Beriem aj fakt, že mohol som ísť pár krát sa pozrieť do Hlohovca na hráčov, kamarátov. Ako hovorím: z mojej generácie tam v šatni už takmer nikto nebol, možno aj preto ma tam až tak neťahalo. A priznám sa, nechcelo sa mi a nebavilo ma pozerať sa v hľadisku na hádzanú. Teraz si sem tam pozriem zápasy. A vidím tých, vtedy mladých chlapcov, ako ťahajú Hlohovec. Rákus, Péchy (už je v Nemecku) okúsili už aj repre. To je veľká vec, super a gratulujem im. Vtedy to boli to ešte len mladíci v šatni. S úsmevom si robili saunu v sprche, vyhrávali vždy úvodný futbal na tréningoch. No tesne pred koncom zápasu, sme veľakrát ťažko aj s hlavným rozhodcom Martinom Liptákom to dotiahli do víťazného konca my starci. Boli to veľké súboje. Lopta sa musela meniť, schovávala sa tá, ktorá nám alebo im vyhovovala. Mali by ste ich vtedy vidieť, akí boli jedovatí. Ale to je dobre, boli hladní po víťazstve a to sa nedá naučiť, to musíte mať v sebe. Tomáš Laho im to dával vyžrať – vozil ich domov a určitý čas to bola tichá domácnosť v aute. To boli zážitky.To mi chýba.
Reprezentáciu sem tam sledujem, no po mene aj osobne poznám asi troch. Je to nová generácia zatiaľ bez svojej hráčskej či klubovej histórie. Potrebné je držať im palce a hlavne nezabudnúť, že po prehrách, že kde sme my a kde sú ostatné krajiny vo výchove mládeže a úroveň ligy a hlavne neporovnávať nás. Snažiť sa posúvať sa krok po kroku a hodnotiť to možno po 5-7 rokoch. Potom porovnať terajšie mladé družstvo, kde sa terajší 20 - 25-roční chlapci posunuli, ako zvládajú zápasy s elitou. Momentálne sú to ešte hádzanárske deti, ktoré hrajú proti dospelým. Tie posledné domáce zápasy (Španielsko, Maďarsko) určite. Aj keď máme hráčov, ktorí hrajú zahraničné ligy, je tu otázka, koľko sú už v zahraničí, v akej lige, či a koľko hracieho času hrávajú, či sú lídrami družstva a podobne. Ak sú v kvalitnej lige, ale nehrávajú, sú len na súpiske, a chýbajú im hracie minúty s tým súvisiaca forma... Hlavne, aby napredovali aj v kluboch a potom bude aj repre mať sa o koho oprieť. Zatiaľ je tam väčšina mladých chlapcov, ktorá však je bez histórie a tí, ktorí ju majú, je ich málo a sami to nezvládnu. Keď len o trošku bude každý hráč horší od svojho súpera (to je krát sedem) to je už dosť veľa... Keď prehrajú každú päťminútovku len o jeden či dva góly, je to malý alebo hneď mega debakel. Takže musíme sa posúvať minútu po minúte a to trvá k dobrému výsledku aj niekoľko rokov a niekedy sa to ani nepodarí. To nie je neúspech toho či oného hráča a trénera. To je krutá realita a holý fakt. Slovensko je úplne niekde inde aj keď na palubovke hráme všetky svetové signály, nie je to to isté. Nie je to nikoho chyba, je to realita, ku ktorej sme prispeli všetci. Je to vec spoločnosti a postavenia hádzanej ako športu u nás na Slovensku. Skôr sa bojím, že je to začiatok konca.“

PS: "Dodatočne, Martinovi Liptákovi a Patrikovi Voltmanovi želám len to NAJ a pevné zdravie k narodeninám, ktoré mali ešte v marci."

Posled. zápasy
Muži

Hlohovec
Hlohovec
Topolčany
Topolčany
Ligový pohár
35 : 25
(14:8)

Nasled. zápasy
Muži

Žiadny zápas

Tabuľka Muži

1.Hlohovec18491:55013
2.Prešov285:374
3.Považská Bystrica271:514
4.Šala260:424
5.Topolčany269:584
6.Nové Zámky258:543
Informácie

HC SPORTA Hlohovec
1.liga žien

Rozpis zápasov / tréningov

Oslávenci