Na slovíčko s Vladom Cvíčelom

08.04.2021

Aj on sám začínal s hádzanou ako mladučký hráčik – žiačik presne v tom čase, kedy Samo Mažár ako aktívny hráč Sporty rozbiehal svoju trénerskú dráhu. Momentálne sú opäť v tej istej konštelácii: on hráč a Samo tréner, len sa zmenili okolnosti a Vlado Cvíčela sa vyšvihol do výšky a momentálne patrí v tíme k veľmi „ojedinelej vzorke“ ako ľavoruká spojka. A ako prezradil a uvedomuje si to, stále, že: „s niektorými výkonmi som spokojný, s niektorými nie, ale dúfam a makám na tom, aby moja forma mala len stúpajúcu tendenciu. Viem, že to chce čas i trpezlivosť – hlavne na mojej strane. A teda v krátkom rozhovore v téme na slovíčko ďalší mladík od „mažárovcov“.



Opíš nám svoje začiatky v hádzanej. Prečo rozhodla práve hádzaná a kto ťa k nej priviedol?
„S hádzanou som začal prostredníctvom Martina Bobáka, ktorý ju tiež hrával a ktorý nastúpil do rovnakej triedy ako ja v 8. ročníku. Raz sme spolu žartovali – bláznili a hádzali sme servítky. V tom zbadal, že som ľavák, navyše aj vysoký. To bol kľúč k tomu, aby ma zavolal na tréning, nech to skúsim, pretože vysokých ľavákov je málo. Prvý tréning som absolvoval ešte ako straší žiak pod vedením Sama Mažára. Hneď na tomto tréningu som spozoroval tú skvelú partiu, ktorá tam bola a najväčším bonusom bolo to, že som poznal viacerých chalanov aj od nás zo školy. To boli tie dôvody, prečo som sa rozhodol pokračovať s hádzanou. Dá sa povedať, že mi to vydržalo aj v súčasnosti. Stále chcem pokračovať s hádzanou aj naďalej. Pred hádzanou som však skúsil aj jeden tréning karate – a stačilo, hneď na to dva roky plávania a tiež stačilo a keďže ma to neoslovilo, tak vyhrala práve hádzaná.“ A som tomu rád, že sa to tak vyvinulo.“

Momentálne tvoje miesto je v spojkovom rade a vzhľadom na tvoju výšku sa nie je čomu čudovať, ale bolo tomu vždy tak? Alebo začiatky boli iné?
„Keďže mám výšku takú, akú mám a som ľavák, moje miesto je od začiatku v spojkovom rade.“

Nie si žiadny nováčik v tíme mužov aj aj krst v tomto tíme máš už dávno za sebou. Skús zhodnotiť svoje doterajšie pôsobenie v „áčku“.
„Podarilo sa mi dostať až k mužom – a nie je to z mojej strany iba fráza - za čo som vďačný, pretože na začiatku som s niečím takým vôbec nerátal. Som tak isto rád za každú príležitosť, ktorú dostanem v zápasoch. S niektorými výkonmi som spokojný, s niektorými nie, ale dúfam a makám na tom, aby moja forma mala len stúpajúcu tendenciu. Viem, že to chce čas i trpezlivosť – hlavne na mojej strane.“

Budete v Niké Handball Extralige aktuálne hrať o ligový pohár, ako to vidíš ty?
„Nie je to asi najlepšia otázka pre mňa, ale celý tím sa budeme snažiť dať do zápasov všetko a odohrať to čo najlepšie!“

Tradičná otázka na záver je o tvojej prípadnej budúcnosti. Aký máš vysnívaný klub a kde by si sa najradšej videl povedzme o 5 - 10 rokov?
„Zatiaľ plány do budúcnosti nemám. Určite chcem ostať v Sporte, dokončiť si vysokú školu a potom sa uvidí. Nechám sa prekvapiť, čo život ponúkne.“