Péchy: Koli si to zaslúži, je to démon

05.01.2022

Na Slovensku momentálne hádzaná spí – klubová určite. Hoc len pár dní ostáva do otvorenia domáceho európskeho šampionátu. Médiá sa nejdú pretrhnúť v tomto smere, čo je smutné. Klubom začína vo viacerých prípadoch zimná príprava. Mládež je tiež v útlme pre pandemické opatrenia. Človeku ostáva ešte nádej, že sa to zlepší. Tesne pred štartom ME v hádzanej mužov na Slovensku a v Maďarsku sme dali priestor sportáckemu želiezku v ohni. Nielen v Hlohovci dúfajú, že ich miláčik naskočí za Svoju krajinu v „nároďáku“ na šampionáte a tak náležite preto dostal slušnú porciu otázok. Zaujímavé je, čo všetko prezradil o extralige, príprave, o tom, čo im robí najväčšie obavy i tom, komu praje v súťaži kanonierov extraligy. Nuž je toho viac...

Máme síce po Vianociach, ale ako ste ich strávili?
„Strávil som ich doma s rodinou a veľmi som si ich užil.“

Boli aj niečím výnimočné či špecifické?
„Boli špecifické tým, že som bol doma. Narozdiel od minulého roka, kedy sme hrali aj na Vianoce a na Silvestra. Inak boli Vianoce pekné aj v Nemecku, keďže sme ich strávili spolu s priateľkou. Nebyť tých zápasov bolo by to super.“ (smiech)

Ako ste začali nový rok?
„Snažil som sa nestretávať s ľuďmi a byť v menšej bubline kvôli reprezentácii, aby som náhodou nedostal covid pred ME. Teraz je to dosť komplikované. Nikdy neviete, čo sa môže stať.“

Boli – sú aj predsavzatia, ale stanovili ste si osobné novoročné výzvy?
„Ani moc nie. Hlavne, aby sme zostali celá rodina zdravá a verím, že sa to s tým covidom trošku umúdri.“

Pri pohľade na to, ako sa vám darilo v klube na jeseň, ste vy osobne spokojný s jeseňou?
„Nebyť toho zápasu v Modre a ŠKP, tak som spokojný maximálne. Bohužiaľ sme mali veľmi veľa zranení a aj napriek tomu sme získali dosť veľa bodov.“

Čo sa vám nepodarilo, resp. s čím ste nadmieru spokojní v tíme?
„Ja nie som spokojný nikdy! (smiech) Vždy to môže byť lepšie. Pokiaľ prižmúrim očko, tak celkovo som spokojný ,ako stojíme v tejto sezóne.“

Ako sa bude podľa vás odvíjať zvyšok základnej časti Niké Handball Extraligy?
„Verím, že ju zvládneme a skončíme na 4. mieste. Verím, že sa vrátia na tribúny aj diváci, pretože bez nich to nie je bohviečo. Hráme to hlavne pre ľudí.“

Momentálne aj v súťaži strelcov to máte veľmi dobre rozbehnuté? Ste v top 5 kanonierov extraligy. Napodobníte Juraja Briatku z minulej sezóny?
„Myslím, že nie. Ďuro dal veľmi veľa gólov. Samozrejme sa budem tešiť aj z Koliu alebo z hocijakého iného hráča a úspechov spoluhráčov. Pokiaľ budeme vyhrávať ja nemusím dať ani gól.“ (smiech)

Nezabudnime, že aj váš kolega z tímu Mykola Melnyk to má ešte lepšie rozbehnuté. Cítite pnutie v tomto smere, alebo by ste to dopriali aj jemu byť na konci sezóny kráľ strelcov?
„Koli si to zaslúži, je to démon. Verím, že nám vystrieľa aj medailu.“

Vráťme sa ešte pred štart sezóny. Aký bol návrat z 2. budendesligy na Slovensko?
„Bolo to niečo iné. Nebol som v ľahkej situácii, ale odstupom času to neľutujem. Bolo to najlepšie, čo som mohol v danej situácii spraviť. 99% ľudí to nechápalo a nevedelo pochopiť, ako som sa mohol vzdať zmluvy v druhej Bundeslige, ale s tým som počítal.“

Bola návrat zmena nevyhnutná? Prospela vám?
„Som veľmi vďačný, že som sa mohol celkom narýchlo vrátiť. V Hlohovci sú velmi dobré podmienky, vďaka ktorým som dostal opäť chuť do hádzanej. Myslím, že určite áno. Nebyť prestupu, Sporty, chlapcov a trénerov nemal by som šancu bojovať o majstrovstvá Európy.“

Ako hodnotíte svoje pôsobenie z pohľadu osobného či profesionálneho?
„Len pozitívne. Taký tím a partia, ako tam je teraz je veľký unikát. Je to divočina!“ (smiech)

Keď sa tak spätne k tomu vrátime, nemali ste obavy, že sa vraciate do súťaže s nižšou úrovňou a navyše to bol návrat pred domácim šampionátom.
„Ako som povedal, bol to obrovský risk. Občas to treba skúsiť aj keď to nedáva moc veľký zmysel.“

Apropo po tej dobe, čo ste pôsobili v Nemecku a po návrate späť – aký máte v súčasnosti dojem z celej extraligy? (pozitíva – negatíva)
„Tak vedel som, do čoho idem. Samozrejme, nie je to bundesliga, ale myslím, že liga sa oproti minulému roku zlepšila.“

Z klubového prostredia je cítiť, že máte viac než len záujem stať sa stabilným členom reprezentácie? Navyše čaká vás dôležitý repre zraz a tam sa konečne dozviete final nomináciu na šampionát. Aké máte zatiaľ pocity, z účasti, prípravy, organizácie a celej atmosféry vo vnútri reprezentácie?
„Šampionát sa veľmi rýchlo blíži a je to cítiť. Každý bojuje o svoje miesto a nechá život na každom tréningu. Tak by to malo byť, takáto šanca sa už nemusí naskytnúť.“

Na jeseň z repre zrazu ste si nechtiac priniesli ochorenie na covid-19. Ako sa vám podarilo dostať po chorení späť do formy. Mnohí športovci to však zrovna ľahké nemali po covide. Čo vy?
„Nepodcenil som nič. Našťastie ma ani tréneri v klube netlačili rýchlo do zápasov, za čo som veľmi rád. Absolvoval som niekoľko vyšetrení až potom som začal trénovať. Musel som pre týždne zamakať. Našťastie to na mne nezanechalo žiadnu fyzickú ujmu, takže som mal asi aj šťastie.“

Ako člen reprezentačného tímu, jeden z kľúčových hráčov v Sporte ste museli absolvovať dlhú a náročnú cestu, aby ste sa nielen dostali do pozornosti reprezentačného trénera. Aká bola tá vaša cesta – príprava, prekážky, čo a kto vám pomohol? Nie je to cesta krátka a jednoduchá...
„Bola to pomerne dlhá cesta. Dostal som sa síce do repre pomerne neskoro. Mal som 22, nikdy som nebol v žiadnej juniorskej kategórii. Preto, som si prvé pozvanie a každé ďalšie veľmi vážim a maximálne sa z neho teším. Pamätám si to, ako by to bolo včera, keď mi tréner M. Lukačín prvýkrát oznámil, že idem do reprezentácie. Nemohol som tomu uveriť. Bol to sen.“

Vedeli ste už v detskom či mládežníckom veku, že raz chcete – že raz budete reprezentantom svojej krajiny?
„Áno sníval som o tom, ale vtedy som hral futbal. Takže som chcel byt Ronaldo.“ (smiech)

Dotkli sme sa teda už aj repre, trošku pri nej ostaňme a pozrime sa aj na šampionát, ktorý nás čaká. Ako to vy vnímate: domáci šamionát, cesta prípravy, covid, možno sa bude hrať bez divákov, osobne čakáte na veľký rezultát – či bude definitívne štartovať a reprezentovať Slovensko ale aj klub na šampionáte...
„Ako som už povedal. Momentalne je to velmi komplikované. Neviete, čo bude zajtra. Z tohto pohľadu organizátorom veľmi nezávidím. No veľmi verím, že dostanem záverečnú pozvánku a zahráme si šampionát pred diváckou kulisou.“

Je to asi tlak, ktorý my navonok nevidíme a necítime. Ale čím si prechádzate, skúste prezradiť, aké to je v tejto dobe. To si vyžaduje dávku psychickej odolnosti, byť fyzicky pripravený asi aj nad požadovanú mieru.
„Samozrejme, tlak je cítiť, ale my sme maxilmalne psychicky a fyzicky pripravení. Najväčie obavy nám robí korona.“

Chcelo to asi individuálnejší prístup. Aký bol ten váš, kto vám pomáha či radí, mávate aj mentálneho koča na zrazoch?
„Trénujem veľa individuálne, či s trénerom Milanom Skokanom, Petrom Kukučkom alebo aj priateľkou a chlapcami. Bez toho to nejde.“

Ako vyzerá taký mentálny koučing na repre zrazoch?
„Robíme rôzne tímové úlohy atď.. Je to hlavne o individuálom prístupe mentálnej trénerky. Rozhovory.“

Veríte s silu prekvapenia? Na šampionáte máme už v základnej skupine silných súperov, hneď začíname s Nórmi. Ako vy vidíte možnú cestu úspechu na šampionáte?
Kto je podľa váš najväčší favorit na majstra Európy?
„My samozrejme verím.  Sme tak nadstavení a veríme si na každého súpera.“

Teraz pred posledným zrazom a pred začiatkom šampionátu, aké sú vaše želania pre tím či pre Slovensko?
„Zostať zdravý a zažiť úspešný šampionát aj s divákmi v arénach.“

A na úplný záver späť do klubu. V pondelok 10.2. 2022 začínate v domácich podmienkach prípravu – všetci veríme, že bez vás, pretože dúfame vo vašu účasť na šampionáte. Ale, čo vás čaká a neminie v príprave? Aké sú nálady a teda aj vaše osobné ciele?
„Nálada musí byť super, kedže je voľno, ale po príprave s Dudym prejde smiech každého. Preto som rád, že som tu a nemusím tam byť. Ale nie, žartujem. Príprava bude tvrdá, ale tak to má byť a my to podstúpime. Bez toho to nejde. Pokiaľ chceme získať medailu, musíme trénovať tvrdo.“

Prekvapíte svojich fanúšikova ešte v Niké Handball Extralige túto sezónu?
„Určite áno!“

PS1: Ak dostanete príležitosť reprezentovať Slovensko na domácom šampionáte, definitívne s akým číslom na drese by to bolo?
„Bolo by to číslo 23. Nemám k tomu nejaký špeciálny vzťah. Moje číslo 3 je obsadené, tak mám 23.“

PS2: Čisto teoreticky. Ak by ste po šampionáte mohli svoj dres niekomu darovať – a o to by bol asi dosť enormný záujem, komu by ste ho venovali?
„Rodine, priateľke a Nelke Voltmannovej.“


Zdroj / Foto:: Handbal-World /www.msk.sk / www.slovakhandball.sk