Dudy: Stále musím vyhrávať

13.01.2022

Slušný mix otázok a odpovedí. S Petrom Dudym Dudášom všetko na aktuálne témy, najmä zo sveta tej domácej hádzanej, ale aj z klubovej kuchyne pokiaľ ide o mužov Sporty. Hlohovec. Dudy priblížil aj to, či sa ešte vôbec vráti na palubovku ako hráč, ale aj to, aké má plány so Samom Mažárom. V rozhovore neobišiel ani tému domáceho šampionátu. Celkom slušná porcia, no mnohé témy ostali ešte nedotknuté. To ostáva nabudúce a prisľúbil, že to ešte dokončíme, pretože je o čom zo sveta hádzanej (nielen) rozprávať.


Poďme na to. Aké máte plány s Hlohovcom?
„Myslím si, že chalani spravili výrazný posun vpred. Je to lepšie, aj prístup na tréningoch aj vo výsledkoch. Po jeseni je postavenie v tabuľke sľubné možno aj prekvapivé. A to nám dáva povzbudivý signál ísť ďalej za svojimi cieľmi.“

Kedy sa vrátite na palubovku opäť ako hráč?
„Ešte sa chcem vrátiť, aj keď je moje zranenie dosť rozsiahle. Chcem si aj Samom Mažárom zahrať v jednom tíme. Môj cieľ bol hrať do štyridsiatky, tak tomu všetko podriaďujem, aby sa tak stalo. Zároveň trénovanie ma tiež veľmi baví. Hlavne pri odhodlanosti našich chalanov v príprave ma tom povzbudzuje.“

Aké bolo rozhodnutie, nehrať. Prerušiť hráčsku činnosť a preorientovať sa na kouča mužov?
„Keďže som povaha aká som, musím stále vyhrávať, aj keď to nejde vždy v tom športe, je to veľmi ťažké prejsť z palubovky na trénerskú stoličku. Sú situácie, keď sa chalanom nedarí, tak veľmi chcem natiahnuť dres na seba a bojovať s nimi na palubovke.“

Kto je teraz trénerom mužov?
„No ja, predsa. (smiech) Ale Samo o tom ešte nevie. (smiech) Pracujeme na tom spoločne, dopĺňame sa. Sme na jednej vlnovej frekvencii a to je dosť podstatné.“

Ako máte teda prerozdelené role so Samom Mažárom?
„Ja mám pod palcom obrannú činnosť a Samo je zameraný skôr na útok.“

Takže zimnú prípravu povediete vy?
„Áno ja, kto iný. (smiech) Už sme aj zahájili zimnú prípravu tento týždeň a bude celkom pestrá.“

Na čo najviac sa môžu tešiť chalani pod vašou taktovkou?
„Naháňanie kondície, sily, ale priestor dostanú aj herné veci, ako som povedal najmä v obrane. Útok porieši a pripraví Samo Mažár.“

Kto vás čaká v príprave?
“Postupne všetko doma, začíname 14.1. s Novým Veselím, o týždeň na to 2x Zubří a nakoniec tím z rakúskej ligy Tulln. Potom ideme na ostré zápasy v extralige.“

Kým sa príprava väčšinou ešte len rozbieha, nepoškuľujete po posilách?
„S posilami je to ťažké, keďže extraliga je v prúde a každý chce pred nadstavbou vybojovať čo najlepšie pozície. Takže hráčov si nikto len tak nepustí teraz. Síce mali sme v hľadáčiku 2 - 3 hráčov, ale zišlo z toho.“

Čo domáca liaheň?
„Musíme stavať pomaličky na domácich odchovancov a zapracovávať do áčka. Tak to sú už v zimnej príprave zapojení talentovaní Kubo Antala, Sebo Paloncy či Juaj Brunčák. Do budúcna budú aj ďalší , ktorých máme so Samom perspektívne vyhliadnutých. A je to na nich, ako budú pracovať na sebe a zdokonaľovať sa. Ich cieľ musí byť dostať sa do áčka a iba tvrdou drinou to môžu dosiahnuť.“

Ako ste spokojný so synovcom (Samom) ako s hráčom na jeseň?
„Na to aký je starý pes, myslím si že hádzanú ešte nezabudol hrať. (smiech) Sekunduje mladším ročníkom, ktorí by si mali brať z neho príklad. Je to platný člen tímu aj z pohľadu hry na palubovke aj z pohľadu trénerskej pozície.“

Ako hodnotíte jeseň? Na jej začiatku ste boli pilierom obrany a zrazu koučujete z lavičky.
„Povyhrávali sme dosť ťažké zápasy, na druhej strane mrzia ma prehry, ktoré si myslím, že v zápasoch sme neboli horším tímom. Rozhodli maličkosti v náš neprospech, preto si myslím, že naše postavenie mohlo byt o čosi lepšie. Pozerám sa na to tak, že Hlohovec nie je hoden bojov o záchranu a do budúcnosti má dosť potenciálu.“

Ako sú na tom chalani? Ku koncu kalendárneho roka to vyzeralo zle s nimi: zranenia a zranenia. Musíte za pochodu riešiť ešte aj takéto nepríjemnosti?
„Dali sme dosť času chalanom na doliečenie zranení. Po sviatkoch došli zdraví a plní elánu. Jedine Mareka Jankoviča stále kvári zranenie a vyzerá to na dlhšie, čo ma dosť mrzí.“

Prejdime na tému, ktorá tu pre mnohých ani neexistuje azda. Máme tu ME 2022 mužov. Zoberme to tak zľahka. Ako to vnímate, že sa niečo také vôbec organizuje na Slovensku? Mnohí z hádzanárskej verejnosti majú dojem, že to na viacerých úrovniach niekomu nedochádza, že je to najväčšie športové podujatie tento rok na Slovensku.
„Je škoda, že to nie je viac medializované. Oudoorová kampaň je dosť slabá. Ja osobne som videl len jeden billboard - aj to len v Košiciach, keď sme na konci roka išli na zápas. Myslím, že táto krajina by sa mala spojiť a tešiť sa z takejto udalosti, skrátka fandiť jej. Je to niečo výnimočné a preto k tomu treba aj tak pristúpiť. Myslím si tiež, že chlapci, ktorí budú našu krajinu reprezentovať, by si zaslúžili aspoň taký hádzanársky ošiaľ, ako sme my mali, keď sme hrali s Rusmi na „zimáku“ O. Nepelu v Bratislave pred pár rokmi.“

Pre pandémiu z toho asi nebude najoslnivejšia vizitka zo Slovenska a možno ani prezentácia – oslava hádzanej. Už len tá 25%-tná účasť divákov a fanúšikov hľadisku... Čo si o tom myslíte?
„Bohužiaľ situácia v krajine nám nedovoľuje v tomto smere veľmi vyskakovať zápasoch ako v Maďarsku. To je dosť veľký faul pre nielen pre slovenského fanúšika hádzanej, pre ktorého to mal byt zážitok na celý život.“

Ako vidíte našu reprezentáciu?
„Skupina je dosť ťažká a povedzme si otvorene, že náš jediný hrateľný súper je Litva. S tým ostatným môžeme len prekvapiť. Aj keď vieme, že aj motyka môže vystreliť! Chlapcom aj tak želám nech si to užijú, pretože nie každý deň môžu hrať také zápasy, ako sú s našimi súpermi v našej skupine.“

Na čo máme? Podarí sa im husársky kúsok – aspoň postup zo skupiny?
Veru neviem, ale vo vnútri si to veľmi – veľmi želám. Tak ako každý srdciar a poriadny fanúšik.“

Je niekto, kto vám v repre výbere chýba, resp. je niekto, kto tam podľa vášho gusta nepatrí?
„To je ťažké, nie som tréner repre tímu. No myslím si, že s výberom to mali veľmi ťažké, keďže nie je taká veľká konkurencia ako v iných krajinách a teda vybrať tých najlepších či najvhodnejších určite nebolo ľahké. Mne osobne tam ale chýba Martin Straňovský.“

Kto bude šťukou či čiernym koňom šampionátu, kto je favorit? Prípadne, skúste si tipnť aj prepadák turnaja.
Šťukou môžu byť Maďari, veď hrajú pred domácim publikom, ktoré ich bude hnať dopredu. Mojím čiernym koňom bude Nemecko a jedným z favoritov môžu byť Dáni.“

Tento šampionát nám konfrontačne veľa napovie na čom sme. Ale podľa vás, kde nás najviac tlačí topánka, prečo výkonnostne ale aj výsledkovo zaostávame za hádzanárskou elitou?
„To zaostávanie by chcelo rozsiahlejšiu analýzu. Ale jedno z kritérií je, mať rozsiahlejšiu hráčsku základňu a robiť systematickú prácu aj v kluboch. Do budúcnosti si myslím, že v kategóriách predkadetov, kadetov a juniorov, v ktorých sú šikovní a talentovaní hráči môžu byť práve oni v budúcnosti kostrou slovenskej mužskej reprezentácie.“

Ako zmeniť tento nelichotivý stav?
„Vytrvalosťou a poctivou prácou k pozitívnym výsledkom.“

Ako vnímate zatiaľ rozbehnutú extraligu. Podľa vás sa kvalitatívne zmenila za posledný jeden či dva roky?
„Je tam mierny progres po rokoch stagnácie. V extralige dostávajú viac príležitostí mladí hráči a to je dobré. Vyhrajú sa, naberú viac skúseností, čo v minulosti nebolo veľmi možné, najmä pri pohľade, keď sa dostali len dvaja možno traja dorastenci k mužom.“

Marketingovo narástla aj snahou SZH. Ale stále je tých divákov menej a to nie je dobrý signál.
„Jednak to spôsobila pandémia. No na druhej strane zmeniť to mal aj šampionát, aby hádzaná zažila boom.“

Niečo ste predsa preskákali s tou hádzanou. Myslíte si že sa dá na Slovensku hrať hádzaná profesionálne a uživiť sa ňou?
„Okrem Prešova to reálne zatiaľ nie je.“

Zaspomíname si – teda dáme ešte aspoň jeden spoločný rozhovor o všetkom možnom aj nemožnom zo sveta hádzanej?
„Tak určitééééééé!“ (smiech)