Nie je všetkému koniec

30.05.2018

Za šesť rokov trénerskej práce s mužskou Sportou dokázal získať štyri vice majsterské tituly a jedno bronzové umiestnenie v Extralige, dve finálové účasti v Česko-Slovenskom pohári a najmä v sezóne 2013/2014 dostal Hlohovec na veľmi podrobnú hádzanársku mapu Európy. Sporta v tej dobe patrila medzi 32 TOP tímov Európy. Klobúk dolu, pán tréner. Martin Lipták prišiel do Hlohovca v marci 2012 s rešpektom a tak isto teraz aj končí doterajšiu trénerskú etapu, pretože si to žiada „pauzu“.
Počas uplynulej soboty to bol pre neho posledný zápas v roli trénera Sporty Hlohovec. Nebolo to zaiste radostné a ľahké ani len to rozhodnutie skončiť a tak isto to nebola taká pozápasová rozlúčka len s krásnymi, emotívnymi pocitmi. Martin Lipták je otvorený, priamočiary a pre tých čo ho poznajú osobne určite nezameniteľný ba až jedinečný chlapík. Vec prístupu, komunikácie, cieľavedomosti a hlavne vzťah k hádzanej, tak určite áno. No popri ňom je tu ešte jeden človek s charakterom, ktorého netreba extra samostatne predstavovať. František Zaťko. Jeden prerušil na čas trénerskú dráhu, druhý definitívne ukončil svoju profesionálnu hráčsku kariéru. Obaja hlavní aktéri sobotňajšieho večera v hlohovskej športovej hale majú však koniec koncov čosi spoločné ale aj niečo odlišné. To podstatné a to spoločné, čo ich spája, je to čo spravili pre hádzanársky Hlohovec. A lľudne pri tom sa môže zabudnúť aj na prehru a zápasovú derniéru zo soboty. Na to ešte patrične vyzreje čas. O tom ale až neskôr, pretože Martin Lipták priblížil nielen svoj vzťah k Hlohovcu ale aj dôvody prerušiť trénerskú prácu. Prezradil aj to, čo ho teraz čaká. A aby si niekto nemyslel, že je tu nejaký koniec, tak tu je jedno relevantné vysvetlenie: „Nebudem robiť niečo len kvôli tomu, že som v tom bol ako tak úspešný. Musí byť chuť a elán. Teraz vyprchal...“ Teda, nie je všetkému koniec!


Košice, Sečovce, Prešov, Frýdek - Místek, P. Bystrica, Bregenz ale aj česká a slovenská reprezentácia. Ale čo ten Hlohovec. Vydržali ste tu skutočne dosť dlho. Aký bol recept?
„Nejde o recept. Ide o ľudí. Mal som tu hráčov a ľudí vo vedení klubu, ktorí mi chutili. Podľa výsledkov asi aj ja im. Na taký malý klub a mesto sme spolu dosiahli maximum, ktorému chýba len titul Majstra SR, ale ten nám nebol súdený. Vlastne raz skoro áno, ale vyššia moc rozhodla inak.“


Čo hovoríte po tej šesť ročnej anabáze v meste ruží vôbec na hlohovskú hádzanú (historický kontext a súčasnosť)?
„Neviem či som ten pravý hodnotiť históriu hlohovskej hádzanej, ale Odeva, MŠK a Sporta boli a sú značkou.“

Čo mesto a ľudia? Nebolo na vás v tomto smere malé?
„Nikdy nie je malé to, čo je srdečné a úprimné. Aj v Hlohovci sa nájde pár idiotov a zákerných rozprávkarov, ktorí pre toto mesto neurobili nič, ale vedia všetko lepšie ako tí, čo niečo robia. Ale zvyšok, a je ich väčšina, sú fajn a so srdcom pre mesto a na správnom mieste.“

Cítili ste, že nemáte už ten “povestný drive” a sám ste to aj nedávno priznali. Čo sa vlastne pod to podpísalo?
„To je jednoduché. 23 rokov stresov a zodpovednosti, kde sa neúspech neodpúšťa, sa na mne veľmi podpísalo. Nesťažujem si, konštatujem skutočnosť. Nebudem robiť niečo len kvôli tomu, že som v tom bol ako tak úspešný. Musí byť chuť a elán. Teraz vyprchal...“

Nechystáte sa napísať svoje hádzanárske memoáre? Iste by bolo o čom písať a teda by bolo aj čo čítať.
„Písať určite budem. Na svoj web a chystám knihu hádzanárskych kombinácii, pomôcku pre trénerov.“

Tých 23 rokov - aké to bolo vlastne obdobie pre vás?
„Plné zážitkov, dobrých aj zlých ľudí, úspechov aj neúspechov. Ale hlavne obdobie, ktoré stálo za to!“

Máte teda definitívne po sezóne, čo teraz budete robiť?
„Chvíľu bojovať o post šéfa hádzanej na Slovensku, v júni sa pôjdem rozlúčiť s Filipom Jíchom na jeho posledný zápas do Plzne, kde ma pozval ako svojho kouča. Potom pôjdem dobiť baterky v Taliansku so svojou skvelou ženou a potom uvidíme. Prezident, športový riaditeľ, nezamestnaný... Nechajme plynúť čas.“

Po poslednom zápase sezóny v sobotu ste trénerstvo zavesili na klinec. Úplne vážne, ale na ako dlho?
„Nie je to na ako dlho, nie je to navždy, nie je to na rok. Možno si poviem v októbri: haló, chcem trénovať. Možno to už nepoviem nikdy. Ale nikdy nehovor nikdy.“

S vami to zavŕšil a ukončil profi hráčsku kariéru už aj legenda pre hlohovskú hádzanú František Zaťko. V Hlohovci ste ho mali šesť sezón pod dohľadom. Aký to bol - je podľa vás človek a aký hráč?
„Mal som tohoto krpatého Nitrana už aj v Prešove. V krátkosti. Tohto roku skončili dvaja moji obľúbení hráči. Rado Antl a Fero Zaťko. Krídla a ľudia ako víno. Takých je málo...“

Nebude vám to chýbať: sobotné zápasové stresy, adrenalín, príprava, koučing, pot, atmosféra tímu a celé to živé športové dobrodružstvo v Hlohovci?
„Nie.“

Ostalo niečo vo vás, niečo nevypovedané, čo by ste chceli doplniť, čo sa nezmestilo do prejavu v sobotu po vašom poslednom zápase?
„Marián Bobák. Neviem, prečo sa dal na cestu živiť profesionálny šport v Hlohovci, na Slovensku. Možno je nenormálny, lebo šport je čierna jama, do ktorej sa hádže, ale nič sa nevracia. Obdivujem ho, lebo o hádzanej toho veľa nevie, ale zobral si ju za svoju, bojuje za ňu a urobil pre reklamu Hlohovca a deti tohoto mesta viac ako hociktorý človek v kraji. To, čo sa okolo hlohovskej hádzanej teraz deje, kde si dovolí každý „niemand“ kopnúť bez kúska pravdy a úcty, kde niekto možno ovláda koľko stoja antibiotiká pre mačky, ale nevie čo stojí autobus trebárs do Šurian, je odporné a hnusné voči najväčšej reklame Hlohovca za posledných 6 rokov. A keď sa ma niekto spýta, či za ním stojím aj keď zakopol, odpovedám áno. Mnohí zakopávajú a beztrestne nevytvoria nič, čo by malo prínos pre iných ľudí a hlavne pre deti!“

Čo prezidentské voľby a vy? Už ani nie mesiac ostáva do Konferencie SZH. V prípade úspechu, čo bude podľa vás prvoradé?
„Skúšam sa dostať tam, kde ma väčšina, hlavne Bratislava nechce. Pokúsim sa o zmenu, čo znamená peniaze, ktoré na to sú, aby sa dostali tam, kde majú. Zmena v Regionálnych centrách hádzanej, aby sa rozvoj mládeže nezastavil na hranici Bratislavy a Dunajskej Stredy, ale aby tento rozvoj pocítili aj malé regióny a kluby. Samozrejme aj vzdelávanie našich trénerov a našich ľudí. Zaoberať sa metodikou pre prípravky a žiacke kategórie.“

Myslíte si, že súčasné vedenie zväzu sa stará a rozvíja potreby hádzanej ako takej? Rieši požiadavky klubov?
„Keď majú pocit kluby, že tento trend, toto vedenie a hnutie napreduje, že máme deti, máme trénerov, máme haly, máme peniaze tam, kde majú byť, ich voľba bude jednoduchá, lebo nepotrebujeme zmenu. Ja si myslím iné. Zmena je veľmi žiadúca, potrebná a to aj z pohľadu servisu pre kluby. Nielen preto kandidujem.“